Rodinná včelia farma VČELIČKOVO

Kto žije vo včeľom úli.

Denne opeľujú stovky kvetov, z nektáru robia med.  V jednom úli sú v lete aj desiatky tisíc včiel, jedná matka a napriek tomu majú dokonale rozdelenú prácu. Včelie robotnice sa starajú o matku kráľovnú.

 

Matka kráľovná

je najväčšia zo všetkých, meria asi dva a pol centimetra. Liahne sa väčšinou jeden krát za rok, aby nahradila predchádzajúcu matku. Jéj úloha je v úli najdôležitejšia. Po cely svoj život tu kladie vajíčka, z ktorých sa potom liahnu robotnice, trúdy a mladé matky. Včelia kráľovná sa dožíva troch až štyroch rokov.

 

 

 

Trúd (mladý samček)

je asi o centimeter menší ako královna. Podobne, ako mladá matka, sa zúčastní svadobného letu, na rozdiel od nej ale v úle nezostáva. Dožíva sa maximalne osmich týždnoch.

 

 

 

 

 

Mladá matka

Liahne sa zo špeciálnej a najvačšej bnky vo včelom pláste, ktoréj sa hovorí matečník. Po párení,

nazývanom svadobný let, začína klásť oplodnené vajíčka.

 

 

 

 

 

Roj a svadobný prelet

Rojením sa včelstvo rozdeľujena dve skupiny. V roji nie sú včely také útočné ako v úli, pretože neochraňujú svoj domov. Ich starostlivosťou je nájsť si nové obydlie a rýchlo postaviť nové plásty. Včely sa roja na konci jari,keď ich je už toľko, že sa nezmestia

 

do úľa. Rozdelia sa podľa profesii, polovica sostarou matkou vyletí a zabýva sa v novom úli alebo v dopredu vyhliadnutej dutine stromu.Tu včely zakladajú novú kolóniu a tvoria voskové plásty. Rojenia sa zúčastní až 30 000 včiel.

 

 

 

 

 

 

Vývin včiel

Včely sa vyvíjajú dokonalou (úplnou) premenou (vajíčko → larva → kukla → dospelý jedinec). Vajíčka kladie matka, z nich sa liahnu larvy.

V jednom úli sú v lete aj desiatky tisíc včiel a napriek tomu majú dokonale rozdelenú prácu.

Ako sa dorozumievajú?

Včela pátračka,

 ktorá našla dobré miesto pre zber nektáru, príde do úľa, sadne si na plást a začne tanec, ktorý my ľudia vnímame tak, že včela robí akoby napísanú osmičku. Tancom hovorí ostatným včelám, ktorým smerom majú letieť, aký je uhol medzi slnkom a nektárom, jednoducho zatancuje, kde našla potravu, aká je sladká, koľko jej je. Ostatné včely ju pozorujú a pochopia. Včely sú dobré v matematike a úplne presné v počítaní času, dokážu pochopiť letný slnovrat, zimný slnovrat, fungujú presne na minúty. Keď napríklad vletí včela do úľa s peľom, dá náklad dole a o hodinu vyletí von, presne vie, o koľko sa slnko posunulo a pod akým uhlom musí letieť, aby sa dostala na miesto, kde zbierala peľ predtým.

Včela prejde za život mnohými „povolaniami“.

Čo všetko robí?

Po narodení, teda vylezení z bunky, je slabučká, musí sa najesť a pookriať. Hneď potom sa pustí do čistenia úľa, na tri dni sa z nej stane upratovačka, potom sa na pár dní stane dojka, čiže kŕmi malé larvičky a kráľovnú. Naje sa peľu, zmieša to s medom a kŕmi. Neskôr sa stáva staviteľkou, keď z vlastného tela produkuje vosk. Potom spracovateľkou nektáru.

Ako spracováva nektár?

Jazýčkom ho rozotrie po bunke a mávaním krídiel ho vysušuje, lebo nektár je z 80 percent z vody. Vzápätí sa stáva lietavkou, to už má za sebou dve tretiny života, keď prvýkrát vyletí z úľa. Lietavky sa členia na kasty, niektoré nosia iba peľ, iné iba vodu, ďalšie nektár, ďalšie propolis. Niektoré sú strážkyne, lietajú okolo vstupu do úľa a strážia úľ pred votrelcami – pred medveďmi, ľuďmi, myšami. A špeciálna skupina sú pátračky, ktoré vyhľadávajú potravu a tancom oznamujú úľu, čo kde videli. Existujú tiež včely „ubytovateľky“ – keď sa včely roja, rozletia sa po okolí a hľadajú nové vhodné ubytovanie pre roj. „Ubytovateľka“ nájde dutinu, vletí do nej, zmapuje ju. Zistí veľkosť otvoru, objem priestoru a vráti sa s informáciou do roja. Tancom oznámi, ktorým smerom a ako ďaleko to našla a či je to veľkosťou a vstupným otvorom vhodné. Ak nájde nejaký menej vhodný priestor, robí menej presvedčivý tanec. Pátračiek je viac, povedia si, ktorá čo našla a potom spolu vyberú vhodné miesto.

Ako ho vyberú?

Ak včela nájde miesto, ktoré podľa nej nie je vhodné, tak sa všetky pátračky idú presvedčiť, či je to naozaj zlé. Ide aj pátračka, ktorá tvrdí, že našla dobré miesto a porovnáva ho s tým, čo našla ona. Vletí dnu, premeria si všetko a zhodnotí. Takto prejdú lokality, ktoré našli. Hľadanie a preverovanie môže trvať hodinu, ale aj niekoľko dní. Ale ak sa raz rozhodnú, že našli správne miesto, tak stačí informácia od 14 pátračiek na to, aby zvyšných napríklad 10-tisíc včiel poslúchlo a išlo za nimi.

Nemôže sa pri hľadaní stať nejaká chyba, že včely niečo zle zhodnotia?

Chybu si nemôžu dovoliť. Veď preto včely existujú už 150 miliónov rokov, lebo nerobia chyby. Každá chyba by znamenala smrť. Keby našli malé miesto, roj by sa do neho nezmestil, ak veľké, v zime by ho nevyhriali, ak by bol veľký otvor, vošla by im dnu myš. Včely musia byť presné, jasné, nemôžu sa rozhodovať dlho a preto neexistuje žiadne hlasovanie, žiadna demokracia. Jednoducho „ubytovateľky“ sú určené na to, aby našli ubytovanie a aj ho nájdu.

Stáva sa, že sa včely z úľa vyroja, no keď položíte neďaleko iný úľ, nasťahujú sa doň?

Bežne sa to stáva, ale včelári sa zvyčajne snažia, aby sa im včely nerojili. Keď viem, že sú v úli príliš natlačené, že je im malý, tak ho nadstavím. Zväčší sa im priestor a nemajú dôvod vyrojiť sa.

Koľko týždňov sa včela dožije?

Na jar a v lete tri týždne, niekedy mesiac. V zime vydrží niekoľko mesiacov, lebo nepracuje, iba papká a vyhrieva priestor. Ale v lete sa upracuje na smrť. Niektoré pracujú tak, že si až zoderú krídla, už ani nevedia odletieť z úľa a zomrú. Včely hrobárky ich potom z úľov vynášajú. Neexistuje jedno miesto, kde ich vynášajú, jednoducho iba odnesú preč do prírody. Iné včely zasa zomrú priamo v teréne, letia smerom k slnku, padnú a vinou zodratia už nedokážu vzlietnuť.